Šenkvice len krôčik od postupu medzi najlepšiu šestnástku Európy

Dejiskom turnaja bol rezort Kamchia, nachádzajúci sa približne 25 km od najväčšieho bulharského prístavu Varna. Krajiny ako Bulharsko sú vždy z hľadiska zabezpečenia cesty, ubytovania a ostatnej organizácie trochu neznáma. Preto, keď sme sa dozvedeli miesto turnaja, naše reakcie boli rozpačité. Avšak po príchode do areálu, kde sa konal turnaj, naše obavy ihneď pominuli.

Napriek stále veľkej chudobe, ktorú je v Bulharsku vidieť na každom kroku, športový komplex nám doslova vyrazil dych. Obrovský, novučičký areál s viacerými ihriskami, halami a fitnescentrami a hlavne s olympijským bazénom by ste ťažko hľadali nielen v strednej, ale aj v západnej Európe.

Na turnaji bolo zastúpených osem krajín a hralo sa v dvoch štvorčlenných skupinách. V tej našej sme postupne zohrali zápasy proti HC Kilppari z Fínska, HC Slagelse z Dánska a Queen´s University Belfast HC z Írska.

V prvom zápase sme na „rozohratie“ dostali Fínov. Pozemný hokej vo Fínsku patrí medzi rozvojové športy a na ihrisku to bolo jasne vidieť. Zápas sme v polovičnom tempe vyhrali 5:0, pričom Fínov sme takmer do ničoho nepustili. Podvečer toho istého dňa sme sa stretli s Dánmi. To už bol súper z inej kategórie. Napriek tomu sme s dánskym majstrom držali krok a miestami sme mali i navrch. Dánov neskutočným spôsobom podržal brankár, neskôr vyhlásený za najlepšieho brankára turnaja. Pri viacerých príležitostiach sme ho dokázali prekonať len raz. To Dáni boli efektívnejší a strelili nám postupne až šesť gólov, hoci posledné tri až v závere, keď sme išli do maximálneho rizika. Konečná prehra 1:6 bola síce krutá, ale naplno odzrkadľovala kvalitu súpera, neskoršieho víťaza turnaja. Posledný zápas skupiny sme zvládli suverénne a Írov sme deklasovali pomerom 7:0. Tým sme si zabezpečili postup z druhého miesta. Z druhej skupiny postúpila chorvátska Mladosť Záhreb a taliansky HC Bra.

Ak sme sa chceli dostať do vyššej skupiny, čiže celkovo skončiť do druhého miesta (len dva tímy postupovali), museli sme vyhrať oba nadchádzajúce zápasy proti družstvám, ktoré postúpili z druhej skupiny. Ako prvý na nás čakali Chorváti. Mladosť sme v hale neporazili už hádam dobrých sedem rokov. Na zápas sme však nastúpili bez rešpektu a plne koncentrovaní. Bol to náš asi najlepší zápas na turnaji a výsledok 4:3 v náš prospech prekvapil aj nás. Za výkon, ktorý sme však predviedli, sme si víťazstvo zaslúžili. Posledný duel s talianskym HC Bra nám mohol zabezpečiť postup, museli by sme však vyhrať. Taliani nám pred troma rokmi nadelili 11 gólov, avšak od tej doby sme najmä po taktickej stránke urobili veľký krok vpred a hlavne mladí hráči sa stali ťahúňmi družstva, čím sa káder vyrovnal a skvalitnil. Tri štvrtiny zápasu nám vychádzali tak, ako sme si priali. Vyhrávali sme 4:2 a tento stav sme držali až do 35. minúty (halový zápas trvá 40 minút). Práve päť minút pred koncom nám rozhodca nepochopiteľne neuznal gól na 5:2, čím by bolo prakticky po zápase. Následne sme inkasovali dva góly a pri dohrávanom trestnom rohu ešte ďalší. Zápas sme nakoniec prehrali 5:4. Hoci sme boli lepší, prehrali sme. Nebyť nešťastných posledných päť minút zápasu, mohli sme byť druhí a historicky postúpiť medzi najlepšiu šestnástku Európy.

Hoci sme skončili na treťom mieste, pred turnajom by sme ho určite brali. Porazili sme veľmi silných Chorvátov a len tesne prehrali s Talianmi, s ktorými sme predtým prehrávali rozdielom triedy. Mladí hráči ukázali, že sú pevnou súčasťou tímu a družstvo je oveľa silnejšie a kompaktnejšie ako v minulosti. Turnaj vyhrali suverénny Dáni a druhí skončili nakoniec Chorváti.

Celkové poradie: 1. HC Slagelse, 2. Mladosť Záhreb, 3. ŠK Šenkvice, 4. HC Bra, 5. Cardiff&Met, 6. NSA Sofia, 7. Queen´s University Belfast HC, 8. HC Kilppari.

Hráči: Marek Petráš, Roman Kintler, Juraj Štrofek, Adrián Augustinič, Boris Petrakovič, Daniel Petráš, Matúš Parajka, Richard Kolek, Marek Baksa, Andrej Dobrovodský, Zdenko Kovačevič, Peter Melichar. Vedenie tímu tvorili: Vladimír Margolien, Milan Dugovič, Boris Kovačevič, Mário Kolek.

Autor: JUDr. Matúš Parajka